1. Aj ty krasna Helgolandska kupa!
K njebjes wysokosćam hłowa saha,
Z mocu na dno mórske noha stupa,
W zymje, w lěće w morju stejiš naha!
2. Błyski z mróčelow do tebje pjeru,
Rany ryja tebi do chribjeta,
Z hłubin wotmach na tebje swój bjeru
Žołmy, do wočow ješć morjo mjeta.
3. Wichor do hłowy ći krónu pleće
Martrarsku; krej z kóždoh’ ćeče stawa.
Jako mróčele pak słónco zmjeće
Z njebjes, tak je jasna twoja sława.
4. Stój, mój Helgolando, stój mi kruće,
Přimaj twjerdźe do broni, do škita,
Kedźbu błyskow žahu, žołmow ruće
Njeměj, doniž słónco zemju wita.
5. Łužica, ty Helgolandej w morju
Runja sy. Kak ćěsni mje a krjudźi,
Zo sy w boju hoberskim a w horju
Jako syrotka w srjedź cuzych ludźi!
7. Tola njeboj, syrotka so wboha! Wjele z tobu płače swěrnych woči, Wjele swěrnych duši prosy Boha,
Wjele za tebje so rukow poći!
8. Jako k połdnju twoje hory stoja
A k połnocy twojej’ hole štomy,
Tak dźerž kruće, Łužica mi moja,
Serbske wutroby a serbske domy!
Wujimk z basnje Jakuba Barta-Ćišinskeho,
Serbske Zynki, 19