»Co Bog sam pśi mnjo stojaś«

artikel pógódnośiś
(0 )
 »Twarźina reformacije«. Stary Barliń wokoło 1658–1700 (barwojta litografija z lěta 1920) Žrědło: unbekannter Kartograph, Dietrich Reimer (Druck), Stadtbefestigung Berlin-Kölln erbaut 1658-1700, Berlin, 1920, Farblithographie; 22,20 cm x 28,60 cm, Inv.-Nr.: GDR 85/78, Sammlung Stiftung Stadtmuseum Berlin »Twarźina reformacije«. Stary Barliń wokoło 1658–1700 (barwojta litografija z lěta 1920) Žrědło: unbekannter Kartograph, Dietrich Reimer (Druck), Stadtbefestigung Berlin-Kölln erbaut 1658-1700, Berlin, 1920, Farblithographie; 22,20 cm x 28,60 cm, Inv.-Nr.: GDR 85/78, Sammlung Stiftung Stadtmuseum Berlin

Paul Gerhardt, Serby a konfesionelne wójowanja 17. stolěśa

Lutherski faraŕ, kenž se wopěra, dokument pódpisaś, a na to zgubijo swój amt. To klincy ako pad wědobnosći pśeśiwo statnej mócy. A tak jo se to napšawdu stało pśed wušej 350 lětami. Ale lutherski faraŕ Paul Gerhardt, wó kótaremž jo to grono a kótaregož smjertny źeń jo 27. maja 1676 (abo 6. junija pó tegdy hyšći w Bramborskej płaśecem gregorjaniskem kalendarju), njestoj sam w swójom casu. Jogo pśisud jo na wěsty part zwězany z pśisudom jadneje kupki pód śišćom: ze serbskimi wósadami we Łužycy. Ako ten barlinski faraŕ tak teke serbske prjatkarje su pśišli mjazy młyńske kamjenje konfesionelneje doby.

Konfesionelna doba a jeje fronty

17. stolěśe jo było w Marce Bramborskej doba mócnych nutśikowno-reformatoriskich konfliktow. Na jadnom boce su stojali tak pomjenjone gnesiolutheranarje – to groni, te, kótarež su kradu wobstojali na pópšawnej (γνήσιος, awtentiskej) wucbje Mjertyna Luthera. Ta ortodoksna kupka jo była we wótšej opoziciji k filipistam, ako su se pomjenili pśiwisniki Philippa Melanchthona (1497–1560). Filipisty su zastupowali skerjej moderatne pozicije a akceptěrowali wěste liturgiske elementy romsko-katolskeje mše. Gnesiolutheranarje pak su jich licyli ku kryptokalwinistam, ako su zajśpjaŕski gronili wuknikam reformatora Johannesa Calvinusa (1509–1564), wót grichiskego słowa κρύπτως, zatajony. Wucba Calvina ga hyšći njejo dostała w 16. stolěśu žedno pśipóznaśe w Bramborskej. Waźili su se wó tom, kak se dej dupiś, wó wašni a zmysle Bóžego blida, wó wucbje wupšawjenja a wó Bóžej gnaźe, a to nic jano we wuknjaŕnjach teologow, ale teke w duchownych knigłach, na prjatkaŕnjach, we wósadach a na dwórje kurwjercha. Konkordijowa formula z lěta 1577 jo była wopyt, wobjadnosć mjazy rozdźělnymi reformatoriskimi konfesijami napóraś, ale napnětosći rozwězała njejo.

Galerija

  • dalši wobraz (1): dalši wobraz (1)
  • dalši wobrazowy tekst (1):
  • dalši wobraz (2): dalši wobraz (2)
  • dalši wobrazowy tekst (2):
  • dalši wobraz (3): dalši wobraz (3)
  • dalši wobrazowy tekst (3):
  • strDocId: 8acb5a4e f50b 4e0b 84f0 b9d4886afb59
  • kId:
  • dalše nadpismo:
  • Sonderformat: Standard
Gelesen 64 mal Letzte Änderung am njeźela, 31 maj 2026 23:59