ZYMA MA WULKI BRJUCH

artikel pógódnośiś
(0 )

1

Zymske mrózniki, natykane z jabłukowymi kwětami, drěmaja na wurubjenych sadowcach zahrody, kotraž so pod wosłabnjenej pychu słónčneho časnika na cyrkwinskej wěži zyboli.

To camprowarjow na dworje lědy stara. Woni su so wotnošene a lochke draby zwoblěkali. W tohorunja napadnych pisanych kłobukach a ze sylnje pomolowanymi hubami a brjowkami zběhaja nory tam a sem škleńčki, doniž so njezahnaja na pochod wot domu do domu. Po puću wospjet zanjesu swoju prošersku reju, zběrajo połć a jejka.

Před wrotami skromneje ležownosće kadla w monturje wobornika woła, zo dyrbjeli hišće z někotrych pincow wulku wodu klumpać. Starša knjeni, kotraž je za nim pomału ze statoka wulězła, jemu přišćipnje, zo so to njezadani. Wona bórze swój rozpadowacy domicil wopušći a so do starownje na kromje městačka zminje.

2

W blišej wokolinje so swjatk maskow a keklerjow njenadźicy na druhu runinu pozběhnje:

W podlěsu pod dawno womjelknjenej skału so připołdnica chowa. Wona so w ćěmnych měsacach jenož z přiwěrkow žiwi, kotrež su jej babotaki z kermušow donošowali.

Zatrašaca a zdobom powabliwa sonowina ćopłych dnjow wutrajnje w swojim schowje čaka, doniž lěćo njerozpłomjeni a wuske wutroby do njewobmjezowaneje swobody njewućěri. Wona so wjeseli, zo so z jednej horcej žołmu za druhej bórze tokanja a lubčenja wšudźe pod hołym njebjom rozwala. Potom móže znowa přez postronk bić a horce žedźby do smjertnych strachow zwobroćeć. Hłowy so potom do přirowow podłu wustudnjenych polow skuleja. Křiki naiwnych muzow wo pomoc horjo njewosłabnja.

Galerija

Gelesen 306 mal Letzte Änderung am pětk, 02 februar 2024 14:15