K serbskim stawiznam Bukečanskeje gmejny

artikel pógódnośiś
(0 )
 Drastowa skupina z Bukec 1994 na serbskim swjedźenju w Radušu w Błótach  Foto: zběrka Janina Krygarjowa Drastowa skupina z Bukec 1994 na serbskim swjedźenju w Radušu w Błótach Foto: zběrka Janina Krygarjowa

Runja wosom dalšim wsam w Budyskim kraju wopominaja lětsa Bukecy 800. róčnicu swojeho prěnjeho naspomnjeja w lěće­ 1222. Składnostnje jubileja předstaja so serbske stawizny­ wsy a dźensnišeje gmejny.

 

 

Narodne wuwiće wobydlerstwa

Kónčina wokoło Bukec słuša k staroserbskemu sydlenskemu teritorijej. Přez lětstotki mjezowachu wsy nětčišeje Bukečanskeje gmejny na wuchod, zapad a sewjer ze serbskimi kónčinami. Jenož na juh wobsteješe rěčna hranica k němskemu teritorijej, wutworjena wot Čornoboha a susodnych horow. Kaž přirodny ryhel poćežowaše hórski rjećaz zwisk mjez woběmaj bokomaj a zadźěwaše z tym asimilaciji Serbow.

Za spočatk 19. lětstotka hodźi so narodna situacija wokoło Bukec někak takle wopisać: Wjesnjenjo su Serbja, chodźa w tradicionelnej drasće, su žiwi po starodawnych wašnjach a haja namrěte nałožki. Wobchadna rěč je serbska, wjetšina wobydlerjow němsce ani njerozumi. Je-li Němc přićahnył, wuknje spěšnje serbsce, zo by so scyła dorozumić móhł. Hdyž je we wsy ryćerkubło, su knježa a słužowni zwjetša Němcy, kotřiž maja pak husto tež znajomosće serbskeje rěče.

Galerija

  • dalši wobraz (1): dalši wobraz (1)
  • dalši wobrazowy tekst (1):
  • dalši wobraz (2): dalši wobraz (2)
  • dalši wobrazowy tekst (2):
  • dalši wobraz (3): dalši wobraz (3)
  • dalši wobrazowy tekst (3):
  • strDocId: 251fe621 da7f 4877 930d 09e5a104f217
  • kId:
  • Sonderformat: Standard
Gelesen 1016 mal Letzte Änderung am srjoda, 01 junij 2022 08:21