Aleksandra Mandić

doktorandka na Lipšćanskej uniwersiće, spisowaćelka krótkeje prozy ze Serbiskeje

Stawizny kóždeho naroda su połne wojowanja wo přežiwjenje a swobodu. W stawiznach kóždeho naroda je wjele rjekow było, kotrychž su sej ludźi česćowali a woswjećili, ale jenož někotři z nich su so z legendu stali. Jedna z legendow łužiskoserbskich stawiznow a literatury běše Krabat, móžemy snadź rjec – łužiskoserbski Kraljević Marko, kotrehož woblubowanosć je přešła ramik serbskeje kultury do literatury druhich narodow, kiž su w kontakće ze Serbami.

Štó je był Krabat? Je wón historisce woprawdźe eksistował? Kotre legendy so wo nim powědaja? Čehodla je so (jenož) Krabat z legendu stał? Kajke su podobnosće mjez Krabatom a Markom Kraljevićom? To su někotre prašenja, z kotrymiž chcu so tu zaběrać.

Krabat jako historiska wosoba je so w lěće 1624 w Rakusko-Wuherskej jako Janko Šajatović narodźił. Wón běše wojak a jězdny a dźěłaše w škitnej gardźe kurwjercha w Drježdźanach. Hromadźe z Uskokami je přećiwo Turkam wojował. Jako dźak za swoju swěrnu słužbu da jemu sakski kurwjerch wudwor we Wulkich Ždźarach. Janko Šajatović pochadźeše z Chorwatskeje a rěka, zo je mjeno Krabat nastało wot słowa Chorwat.