Mjez dźiwiznu a swětowej kulturu: renaturěrowanje a serbske kulturne herbstwo

artikl hódnoćić
(0 )
Čłonojo syće EuCoH na ekskursiji při Sprjewi.  Foto: Jana Piňosová Čłonojo syće EuCoH na ekskursiji při Sprjewi. Foto: Jana Piňosová

Mjezynarodna wědomostna ­dźěłarnička z hosćom we Łužicy

Pod titulom »Between Wilderness and World Culture: Rewilding and Sorbian Heritage« zetkachu so we Łužicy wot 20. do 23. meje 2026 wědomostnicy a wědomostniki mjezynarodneje syće »European Conservation Humanities Network (EuCoHN)«. Tuta syć zjednoća duchownych wědomostnikow (stawiznarkow, rěčespytnicow, geografkow), kiž slědźa na polu přirodoškita a při tym wuměnu z přirodoškitnej praksu pytaja. Lětuše zetkanje, organizowane wot Serbskeho instituta w kooperaciji z Biosferowym rezerwatom Hornjołužiska hola a haty, wěnowaše so Łužicy z jeje přirodowym a kulturnym herbstwom. Model biosfery ma w slědźenju mjenujcy wosebje wysoku hódnotu. Hinak hač w druhich přirodoškitnych wobłukach, steja tu čłowjek, jeho kultura, tradicionalne wašnje wobhospodarjenja a wobchad z přirodnymi resursami w srjedźišću. Wosebity je tež pozadk swětoweho programa MAB (Man and the Biosphere, Čłowjek a biosfera), kiž UNESCO w lěće 1968 zawjedźe. Diplomatiskich přičin dla angažowaše so Sowjetski zwjazk intensiwnje w tutym programje – a z nim tež wuchodna Němska. Tohodla nadeńdźemy tu hač do dźensnišeho wjace biosferow hač w zapadnym dźělu Němskeje, wuzběhny Astrid Eckert, stawiznarka a profesorka Emory uniwersity w Atlanta (USA), w swojim zjawnym přednošku w Stróži srjedu, 20. meje 2026.

Galerija

  • dalši wobraz (1): dalši wobraz (1)
  • dalši wobrazowy tekst (1):
  • strDocId: 0c62e2ea b99e 45fd b3b5 eae0f429ae56
  • kId:
  • headliner:
  • Sonderformat: Standard
Gelesen 5 mal Letzte Änderung am srjeda, 01 julija 2026 00:01