Diese Seite drucken

75 lět Serbskeho instituta (3)

JAN BOGUSZ
artikl hódnoćić
(0 )
Rudolf Jenč, literarny historikar a rěčespytnik, kotryž skutkowaše wot lěta 1951 do 1968 jako wědomostny sobudźěłaćerw ISL předpołoži 1954 standardne dźěło ›Stawizny serbskeho pismowstwa‹. Šěsć lět po tym wuńdźe druhi zwjazk.Přez wudaća kaž zhromadźene spisy so zdobom bytostny dźěl kulturneho herbstwa zachowa, kotryž je za přichodne generacije widźomny a přistupny. 14 zwjazkow zhromadźenych spisow Jakuba Barta-Ćišinskeho je zestajił Pětr Malink, kotryž bě wot 1976–1984 sobudźěłaćer ISL.Christian Prunitsch, kotryž je jako profesor za zapadosłowjansku literaturo- a kulturowědu w Drježdźanach dale ze sorabistiku wusko zwjazany, zaběraše so za swój čas w SI intensiwnje ze serbskej lyriku w 20. lětstotku – kniha wo mjenowanej temje wuńdźe 2001 jako čisło 29 Spisow Serbskeho instituta.  Fota: Jan Bogusz Rudolf Jenč, literarny historikar a rěčespytnik, kotryž skutkowaše wot lěta 1951 do 1968 jako wědomostny sobudźěłaćerw ISL předpołoži 1954 standardne dźěło ›Stawizny serbskeho pismowstwa‹. Šěsć lět po tym wuńdźe druhi zwjazk.Přez wudaća kaž zhromadźene spisy so zdobom bytostny dźěl kulturneho herbstwa zachowa, kotryž je za přichodne generacije widźomny a přistupny. 14 zwjazkow zhromadźenych spisow Jakuba Barta-Ćišinskeho je zestajił Pětr Malink, kotryž bě wot 1976–1984 sobudźěłaćer ISL.Christian Prunitsch, kotryž je jako profesor za zapadosłowjansku literaturo- a kulturowědu w Drježdźanach dale ze sorabistiku wusko zwjazany, zaběraše so za swój čas w SI intensiwnje ze serbskej lyriku w 20. lětstotku – kniha wo mjenowanej temje wuńdźe 2001 jako čisło 29 Spisow Serbskeho instituta. Fota: Jan Bogusz

Serbski institut swjeći 2026 swój 75. jubilej. Při tej składnosći wozjewimy w Rozhledźe seriju z wuzwolenymi slědźerskimi ćežišćemi, kotrež běchu historisce wažne a hraja zdobom dźensa hišće bytostnu rolu při sorabistiskim slědźenju.

Wuwiće, ćežišća a potenciale sorabistiskeje literaturowědy

Spočatki sorabistiskeje literaturowědy

Wažnosć literatury – a tak tež serbskeje literatury – pokaza so na wjacorych runinach. Wona móže horiconty a cuze žiwjenske swěty zbližić, k přemyslowanju wo našim swójskim ›ja‹ pohnuwać a je formować, runočasnje pomhać druhich lěpje rozumić a najwšelakoriše začuća wubudźeć. Wyše toho wuchadźa z njeje paleta najwšelakorišich měnjenjow a nazhonjenjow. Literaturu móžemy zdobom jako wosebity dokument wužiwanja serbskeje rěče a jeje wuwića wobhladować, runje tak kaž wotbłyšćuje wona wšelke procesy tworjenja identity – skrótka, literatura je stajnje tež swědk a špihel wotpowědneho časa. Literarnej wědomosći přisteji z tym wažny nadawk tute a dalše zjawy zapopadnyć a wułožować. Zdobom zachowa so na tute wašnje bytostny dźěl kulturneho herbstwa, kotryž je za přichodne generacije widźomny a přistupny. W slědowacym přehledźe maja so rysować najwažniše wunoški sorabistiskeje literaturowědy, na kotrejž běchu mj. dr. slědźerjo a slědźerki Instituta za serbski ludospyt (ISL) / Serbskeho instituta (SI) wobdźěleni.

Galerija

  • dalši wobraz (1): dalši wobraz (1)
  • dalši wobraz (2): dalši wobraz (2)
  • dalši wobrazowy tekst (2):
  • dalši wobraz (3): dalši wobraz (3)
  • dalši wobrazowy tekst (3):
  • strDocId: 8ca0d28d 6341 47ac a1d6 3246974ea02c
  • kId:
  • Sonderformat: Standard
Gelesen 138 mal Letzte Änderung am sobota, 28 februara 2026 23:59